Život Prešova
online
online
Pred 55 rokmi sa spečatil pobyt sovietskych vojsk na území ČSSR
16.10.2023 Bratislava
Moskva/Praha/Bratislava
16. októbra (TASR) - Až po 8350 dňoch, teda po 23 rokoch čakania na
koniec okupácie sa obyvatelia Československa dočkali odchodu sovietskych
vojsk. Na území krajiny boli "dočasne" rozmiestnené od tragickej noci z
20. na 21. augusta 1968, keď armády piatich štátov Varšavskej zmluvy
(Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky, Poľska a
Sovietskeho zväzu) prekročili hranice s cieľom zastaviť proces
demokratizácie spoločnosti.
Pobyt sovietskych vojsk legalizovala Zmluva medzi vládou Československej socialistickej republiky (ČSSR) a vládou Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území ČSSR. Od jej podpísania uplynie dnes (16. októbra) 55 rokov.
Podpísaniu zmluvy bezprostredne predchádzali rokovania v Moskve, ktoré sa konali v dňoch 23. - 26. augusta a 3. - 4. októbra 1968. K samotnému podpisu dokumentu došlo 16. októbra 1968 v Prahe a sú na ňom podpisy predsedu vlády ČSSR Oldřicha Černíka a predsedu Rady ministrov ZSSR Alexeja Kosygina.
O dva dni neskôr, 18. októbra, schválilo zmluvu narýchlo zvolané Národné zhromaždenie. V parlamente podporilo dokument 228 poslancov, desať sa ich zdržalo a štyria hlasovali proti: František Kriegel, František Vodsloň, Gertruda Sekaninová-Čakrtová a Božena Fuková.
Hneď v prvom článku z celkove 15-tich sa konštatovalo, že "časť sovietskych vojsk zostáva dočasne na československom území s cieľom zaistiť bezpečnosť krajín socialistického spoločenstva pred silnejúcimi revanšistickými snahami západonemeckých militaristických síl".
V čase od 18. októbra do 4. novembra 1968 opustili Československo armády Bulharska, Maďarska, NDR a Poľska. Početné zastúpenie sovietskych vojakov však v krajine zostalo.
Požiadavka odchodu sovietskej armády sa stala hneď po Nežnej revolúcii v novembri 1989 jednou z priorít československej zahraničnej politiky. Šéfovia diplomacií obidvoch krajín Jiří Dienstbier a Eduard Ševardnadze podpísali 26. februára 1990 medzištátnu zmluvu o odchode sovietskych vojsk z Československa.
Odsun sa uskutočnil celkove v troch etapách od 26. februára 1990 do 21. júna 1991. Počas 16 mesiacov odišlo z územia Československa v 925 transportoch 73.500 sovietskych dôstojníkov a vojakov, takmer 40.000 rodinných príslušníkov, 1220 tankov, 2505 bojových vozidiel pechoty, 1216 diel, 77 lietadiel, 146 helikoptér a 95.000 ton munície.
Posledný transport prekročil východnú hranicu Slovenska 21. júna 1991, vypravený bol 19. júna 1991 z vojenského priestoru Milovice. Proces odchodu sovietskych okupačných vojsk de jure zavŕšil Protokol o ukončení odsunu. Dňa 25. júna 1991 dokument podpísali generál Rudolf Ducháček a veliteľ sovietskych ozbrojených síl na československom území Eduard Vorobjev, ktorý sa stal zároveň posledným veliteľom viac ako 73-tisícovej armády strednej skupiny sovietskych vojsk rozmiestnených v Československu od 21. augusta 1968. Počas pobytu okupačných vojsk zomrelo v Československu viac ako 400 ľudí.
Poslanci Národnej rady SR rozhodli 3. novembra 2020 o tom, že do zoznamu pamätných dní pribudne 21. jún ako Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991. Zoznam pamätných dní sa zároveň rozšíril o 21. august ako Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968. "Týmito dvomi dňami je vymedzených 23 rokov okupácie Česko-Slovenska," vysvetlili predkladatelia novely Zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch.
Pobyt sovietskych vojsk legalizovala Zmluva medzi vládou Československej socialistickej republiky (ČSSR) a vládou Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území ČSSR. Od jej podpísania uplynie dnes (16. októbra) 55 rokov.
Podpísaniu zmluvy bezprostredne predchádzali rokovania v Moskve, ktoré sa konali v dňoch 23. - 26. augusta a 3. - 4. októbra 1968. K samotnému podpisu dokumentu došlo 16. októbra 1968 v Prahe a sú na ňom podpisy predsedu vlády ČSSR Oldřicha Černíka a predsedu Rady ministrov ZSSR Alexeja Kosygina.
O dva dni neskôr, 18. októbra, schválilo zmluvu narýchlo zvolané Národné zhromaždenie. V parlamente podporilo dokument 228 poslancov, desať sa ich zdržalo a štyria hlasovali proti: František Kriegel, František Vodsloň, Gertruda Sekaninová-Čakrtová a Božena Fuková.
Hneď v prvom článku z celkove 15-tich sa konštatovalo, že "časť sovietskych vojsk zostáva dočasne na československom území s cieľom zaistiť bezpečnosť krajín socialistického spoločenstva pred silnejúcimi revanšistickými snahami západonemeckých militaristických síl".
V čase od 18. októbra do 4. novembra 1968 opustili Československo armády Bulharska, Maďarska, NDR a Poľska. Početné zastúpenie sovietskych vojakov však v krajine zostalo.
Požiadavka odchodu sovietskej armády sa stala hneď po Nežnej revolúcii v novembri 1989 jednou z priorít československej zahraničnej politiky. Šéfovia diplomacií obidvoch krajín Jiří Dienstbier a Eduard Ševardnadze podpísali 26. februára 1990 medzištátnu zmluvu o odchode sovietskych vojsk z Československa.
Odsun sa uskutočnil celkove v troch etapách od 26. februára 1990 do 21. júna 1991. Počas 16 mesiacov odišlo z územia Československa v 925 transportoch 73.500 sovietskych dôstojníkov a vojakov, takmer 40.000 rodinných príslušníkov, 1220 tankov, 2505 bojových vozidiel pechoty, 1216 diel, 77 lietadiel, 146 helikoptér a 95.000 ton munície.
Posledný transport prekročil východnú hranicu Slovenska 21. júna 1991, vypravený bol 19. júna 1991 z vojenského priestoru Milovice. Proces odchodu sovietskych okupačných vojsk de jure zavŕšil Protokol o ukončení odsunu. Dňa 25. júna 1991 dokument podpísali generál Rudolf Ducháček a veliteľ sovietskych ozbrojených síl na československom území Eduard Vorobjev, ktorý sa stal zároveň posledným veliteľom viac ako 73-tisícovej armády strednej skupiny sovietskych vojsk rozmiestnených v Československu od 21. augusta 1968. Počas pobytu okupačných vojsk zomrelo v Československu viac ako 400 ľudí.
Poslanci Národnej rady SR rozhodli 3. novembra 2020 o tom, že do zoznamu pamätných dní pribudne 21. jún ako Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991. Zoznam pamätných dní sa zároveň rozšíril o 21. august ako Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968. "Týmito dvomi dňami je vymedzených 23 rokov okupácie Česko-Slovenska," vysvetlili predkladatelia novely Zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch.
0
www.ZIVOTPO.sk
